Kultúrne pamiatky

         Každá z umeleckohistorických pamiatok Bystričian, Chalmovej a Viesky, má osobitné postavenie v kultúrnych dejinách obce. Sú dokladom estetického cítenia, tvorivých schopností a technických vedomostí ich realizátorov. Tie najstaršie sú nezastupiteľným dokumentom spôsobu života a práce tunajšieho obyvateľstva. Ich zachovanie je prínosom nielen pre súčasnosť, ale i pre nasledujúce generácie.

Kostol sv. Anny v Chalmovej

Románsky kostol sv. Anny v Chalmovej bol postavený v 12. storočí na vŕšku za dedinou uprostred cintorína. Sila cirkvi a náboženského cítenia sa odrazila v tejto veľkolepej sakrálnej architektúre. Pôvodný románsky kostol, orientovaný na východ, mal polkruhovú apsidu (výklenok pričlenený k hlavnému priestoru, v tomto prípade polkruhového, môže byť aj polygonálneho či podkovového tvaru, v ktorom je v chrámoch umiestnená oltárna časť ), zaklenutú konchou ( poľgulový klenbový útvar polkruhového pôdorysu, uzatvárajúci apsidu alebo iný polkuhový výklenok ) a krátku pozdĺžnu loď s rovným stropom. Pri úpravách v 16. storočí sa loď preklenula valenou klenbou s hrebienkovými lunetami a apsida bola z vonkajšej strany podopretá dvomi mohutnými šikmými opornými piliermi. Celá dispozícia kostola sa zmenila v roku 1730, keď sa prelomila južná strana pôvodnej lode a objekt bol rozšírený novou, väčšou, priečne postavenou loďou a predstavanou vežou. Predošlá loď kostola bola prerobená na presbytérium (mierne zvýšené priestransto pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov) a z apsidy, ktorú oddelili od lode plným múrom, sa stala sakristia. Polkruhový pôdorys sakristie, zreteľne viditeľný i z vonkajšieho pohľadu, dáva tušiť vzhľad originálneho románskeho kostola. Priestoru dominuje hlavný oltár zasvätený sv. Anne, s ústrednou sochou svätice a malej Panny Márie a s klaciačimi anjelmi v bočných nikách oltára. Svätá Anna bola podľa raného apokryfného, teda nepravého evanjelia sv. Jakuba, matkou Panny Márie a manželkou sv. Joachima. Pochádzala z Betlehema zo starozákonného kňazského rodu Lévi. Ako 24-ročná sa zasnúbila so sv. Joachimom, s ktorým dlhé roky žili v manželstve. Dlho nemali dieťa. Keď na slávnosti zasľúbenia zbadal veľkňaž Izachar Joachima prinášať obetu spolu s ostatnými, nechcel mu dovoliť ukázať sa a obetovať s tými, ktorí majú deti. Joachim sa štyridsať dní postil a modlil v púšti, zatiaľ čo Anna sa modlila pod vavrínovým krom. Obom sa zjavil anjel a sľúbil im, že budú mať dieťa. Anna v 44 rokoch porodila dcéru Máriu, ktorú ako trojročnú rodičia zasvätili Pánovi v chráme.  Úcta k sv. Anne sa rozšírila na kresťanskom východe a už vo 4.-5. storočí vznikol v Jeruzaleme kostol zasvätený sv. Anne a sv. Joachimovi. Na kresťanskom západe sa začalo uctievanie sv. Anny v 8. storočí, ale do cirkevnej liturgie preniklo až v neskorom stredoveku v 10.-12. storočí, takže Kostol sv. Anny v Chalmovej patrí medzi prvé zasvätené tejto patrónke.

Park a kaštieľ v Chalmovej

Kaštieľ v Chalmovej patril rodine Ditrichovcov, od ktorých ho rodina Stumerovcov získala pravdepodobne niekedy v 19. storočí. Barón Stumer bol posledným majiteľom renesančno-klasicistického kaštieľa s areálom.  Kaštieľ s dvoma okrúhlymi nárožnými vežami na čelnom krídle bol postavený v prvej polovici 17. storočia, neskôr prestavaný a v druhej tretine 19. storočia bol rozšírený a klasicisticky upravený. Do priečelia pristavali poschodový  vstupný portikus (predsunutá vstupná časť budovy so stĺpmi) s priechodom a krytým balkónom. Kované zábradlie balkóna má centrálne vsadený starý kutý erb, v ktorého štítovom poli aj v klenote nad prilbou s korunkou je pelikán kŕmiaci mláďatá, akého mal v erbe rod Ditrichovcov. Samostatne stojaca trojkrídlová budova je stavaná do pôdorysu tvaru nepravidelného U, s priečelím obráteným na juh. Pri prestavbe bol pri kaštieli založený park so vzácnymi drevinami na spôsob anglických parkov so vstupnou alejou a s jazierkom uprostred. Pri prestavbách po roku 1966, keď bol v kaštieli umiestnený domov mládeže, sa pristavila k východnému krídlu dvojpodlažná školská budova a v interiéri došlo k modernizácii, ktorá nepriaznivo zasiahla do pamiatky. Uprostred nádvoria s pásmi zelene stojí obnovená, i keď nefunkčná, no vzhľadovo príťažlivá murovaná kamenná studňa s kovanou, kopulovito ukončenou železnou mrežou. Dorobením chodníkov, dvora a športovísk v areáli po roku 1972 došlo k narušeniu autentickej kompozície historického parku i k poškodeniu odvetrávacieho a odvlhčovacieho systému budovy. Napriek nepriaznivým zásahom v predchádzajúcich obdobiach je v súčasnosti pre zachovanie pamiatky prospešné, že je obývaná, vykurovaná a udržiavaná, čo pozitívne vplýva na jej existenciu. Ide o jednu z mála obývaných pamiatok na Hornej Nitre.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bystričanoch

Pôvodne klasicistická kaplnka z roku 1808, bola v druhej polovici 19. storočia prestavaná a rozšírená na klasicistický kostol v jeho súčasnej podobe. Juhovýchodne orientovaný Kostol sv. Trojice je jednoloďová stavba , zakončená zúženým oválnym presbytériom, ktorého vonkajší plášť má polygonálny tvar piatich strán nepravidelného osemstena. Hlavný drevený oltár, s pôvodným ústredným obrazom Najsvätejšej Trojice z roku 1808, má prvky sochárstva a umeleckého remesla tvorené v jednotnom štýle s architektonickou úpravou. Na dvojitom vyvýšenom stupni je bohato vyrezávané skriňové sepulcrum (miesto na relikvie), s čelnou stenou rozčlenenou na tri samostatné reliéfne plochy. V strednej ploche je zobrazenie starokresťanského symbolu Krista ako pelikána kŕmiaceho krvou z vlastnej hrude tri mláďatá na znak kresťanskej lásky. Schránka na úschovu hostie - edikula, je prirodzeným pokračovaním oltára, napriek odlišnej ornamentike na dvojstranných dvierkach s gréckymi písmenami alfa a omega medzi klasmi a viničom. Nadstavec nad edikulou nesie vyobrazenie Ježiša Krista s horiacim srdcom. Bohatú ornamentiku dopĺňa zlatenie. Na drevených konzolách umiestnených po stranách oltára, sú vyrezávané polychrómované plastiky, ktoré vyobrazujú: Ježiša Krista s horiacim srdcom, Pannu Máriu s ľaliou ako symbol čistoty, sv. Jozefa držiaceho tiež ľaliu a malého Ježiška s loptou predstavujúcou vychádzajúce slnko, sv. Antona z Padovy vo františkánskom rúchu, takisto s malým Ježiškom držiacim ľaliu, ktorého má posadeného na knihe, poukazujúc na jeho povolanie učiteľa a kazateľa.  Súčasťou kostola je i dvojmanuálovy organ, ktorý bol postavený podľa dispozície E. Zavarského z Bratislavy. Pred hlavným priečelím kostola stojí drevený misijný kríž a v areáli socha Jána Nepomuckého, o ktorej pôvode svedčí nápis na podstavci z roku 1845, keď ju kostolu daroval Jozef Majténi zo Sivého Kameňa. Sv. Ján Nepomucký je uctievaný ako mučeník, ochranca spovedného tajomstva, pri prírodných pohromách a povodniach, patrón mlynárov, pltníkov, lodníkov a spovedníkov.

Organ bol postavený podľa dispozície E. Zavarského z Bratislavy. Ako zaujímavosť možno uviesť, že prospekt predstavuje pohľad na registre hlavného stroja (v poradí od najmenšieho po najväčší). Registre II. manuálu stoja v žalúziovej skrini so zvislými lamelami.

Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny
V obci sa nachádza pamätník obetiam I. a II. sv. vojny. Tvorí ho pilier zakončený krížom s ukrižovaným Ježišom. Do plochy drieku má vsadený vápencový reliéf spodobujúci umierajúceho vojaka, ktorému požehnáva postava muža v rúchu, v pozadí so slovenským znakom - trojvŕším a krížom. Na mramorovej doske sú mená obetí oboch vojen. V roku 2018 bol pamätník zrekonštruovaný. Dva skupinové hroby padlých obetí z II. sv. vojny sú aj v časti Vieska.

Zvonica na Vieske
Cintorín v časti Vieska je sídlom významnej obecnej pamiatky – zvonice. Jej konštrukcia je drevená a zvon mosadzný. Zvonicu štvorcového pôdorysu tvoria len nosné drevené štvorhranné stĺpy bez stien, prepojené krokvami a systémom konštrukčných trámov, nesúcich zdvojenú strechu, zloženú zo stanovej strechy bez vrcholu, na ktorú nadväzujú pretínajúce sa, krížovo prepojené sedlové strechy s otvoreným štítom. V ich priesečníku je umiestnený kríž. Pôvodný zvon bol v minulosti ukradnutý, preto sme ho nahradili novým. Zdobia ho listové a perlovcové ornamenty. Na vrchole strechy zvonice je umiestnený kríž.

Použitá literatúra: Monografia obce Bystričany - Bystričany, Dianie v obci od prvopočiatkov