História a heraldické znaky

Bystričany (Bystriche)

Nasledujúce riadky  sú venované najstaršej minulosti obce Bystričany (Bystriche). Uvedené informácie Vám priblížia priebeh historických faktov, ako obec vznikla a ktoré zaujímavé udalosti ju pritom sprevádzali.

Písomne doložené dejiny obce Bystričany a jej častí, Chalmová a Vieska,  sa začínajú v polovici 14. storočia. V tomto období užívali a spravovali bývalé kráľovské majetky slobodní zemania, ktorí svojim rodom dávali prídomky – názvy, podľa užívaného majetku. Správcovia kráľovských majetkov ich dostali do užívania za verné služby a oddanosť kráľovi v čase protikráľovského odboja uhorských magnátov. Obec Bystričany sa do súkromných rúk dostala až v poslednej štvrtine 14. storočia. Dovtedy bola zrejme kráľovským majetkom spravovaným a patriacim do hradného obvodu Sivý Kameň. Svedčí o tom prvá písomná zmienka o Bystričanoch. Je v listine Budínskej kapituly, vydanej 15. januára 1388. Táto kapitula potvrdzuje donáciu kráľa  Žigmunda, ktorou dáva do užívania majetky patriace kráľovskému hradu Keseleukw – Sivý Kameň, správcovi hradu Ladislavovi Kakašovi. Medzi majetkami patriacimi hradu sa uvádzajú usadlosti v Bystričanoch, Podhradí, Lehote pod Vtáčnikom, Sebedraží, Novákoch, Čereňanoch a v Hornej Vsi.

V tomto období prestali byť Bystričany výlučne kráľovským majetkom a začali si na ne striedavo uplatňovať vlastnícke a užívateľské práva aj početné šľachtické rodiny zemepánov. Plný výpočet poskytuje monografia o Tekovskej župe, vydaná na počesť osláv uhorského štátu.

Pokojné 14. storočie vystriedali začiatkom 15. storočia protikráľovské vzbury a vojny s husitmi. Roky 1431 – 1433 boli obdobím husitských výprav na Slovensko. Podnikali výpravy do širokého okolia aj na hornú Nitru. Vyberali tzv. holdovacie poplatky. Ale aj éra husitov pominula.
Po čase sa osud obce Bystričany spojil s panstvom patriacim hradu Hrušov, ktorý sa nachádzal neďaleko Topoľčianok. Ďalší vývoj v obci bol veľmi hektický a zaujímavý. Posúďte sami.
Posledné tri desaťročia 15. storočia neboli príliš pokojné. V roku 1470 tiahli Ponitrím oddiely poľského vojska, ktoré prišli podporiť nároky poľského princa na uhorský trón. O dva roky neskôr, na spiatočnej ceste z vojenského ťaženia, spôsobovali domácemu obyvateľstvu škody a za obeť im padlo niekoľko usadlostí, medzi nimi aj Bystričany. Ale spustošená obec sa aj tentokrát „postavila na nohy“.

Kraj, v ktorom Bystričany ležali, bol v tom čase chudobný. Aj preto sa niektorí roľníci rozhodli vlastným pričinením využiť vodu z potoka, v tom čase s názvom Bystrá, na mlyn. Prvý mlyn bol vybudovaný v roku 1536 a vlastnili ho Laurincovci. K mlynu patrila aj píla. Neskôr pribudol v dolnej časti obce druhý mlyn, ktorý vlastnili Gavliakovci. Tí ho neskôr prenajali mlynárovi Antonovi Švrčekovi. Pred rokom 1554 zachvátil obyvateľov zhubný mor, po ktorom výrazne klesol počet pôvodných obyvateľov.

V 16. a 17. storočí ovplyvnili život obyvateľov turecké výboje a ich lúpežná činnosť. Tá zasahovala až do údolia hornej Nitry. Mnoho dedín a miest bolo vyrabovaných a vypálených. Najhorší bol vpád v roku 1599, kedy aj Bystričany zažívali zlé časy. Uchránený bol iba Horný Kamenec, nakoľko jeho obyvatelia odvádzali uzurpátorovi dane. Po celé 17. storočie vlastnili sivokamenské panstvo Majténiovci. Okrem nich mali v obci Bystričany majetkové podiely aj Huňadyovci a Kostolániovci.

V 18. storočí boli Bystričany jedným z hlavných stredísk remesla v severozápadnej oblasti Tekova. Obyvatelia obce sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, okrem bežných remesiel sa vyskytovali najmä sitári, šindliari, garbiari a výrobcovia drevených putní.
Na prelome 60. a 70. rokov 18. storočia sa v celom Uhorsku uskutočnila reforma pomerov vládnucich na feudálnom vidieku, známa aj ako urbárska regulácia Márie Terézie. V tomto čase sa o 39 poddaných delila rodina Majténiovcov, barón Ján Huňady, rodina Gáforovcov a iní.

V roku 1787 bola v obci zriadená lokálna kapelánia. Bol to malý kostol alebo kaplnka, kde pôsobil kňaz Alojz Krausz z Oslian. Fara sa nachádzala na hornom konci obce, tzv. stará fara na Sabatke. Z tohto obdobia sa zachoval odtlačok pečatidla pôvodne z roku 1721, na ktorom sa nachádzal sv. Juraj. Tento pravdepodobný patrón obce bol vyobrazený v rytierskom brnení, sedel na koni a s kópijou v ruke zabíjal draka. Odtlačok takéhoto pečatidla sa našiel na dokumentoch z rokov 1776 – 1785, bol tiež nájdený na dokumente z roku 1938.

Rok 1805 sa v obci datuje ako rok riadenia samostatnej farnosti. O tri roky neskôr, v roku 1808, bol v obci vysvätený nový kostol Kostol Najsvätejšej Trojice. K nadobúdaniu vzdelania obyvateľov bola v období rokov 1810 – 1847 zriadená farská škola. Každoročne mala v priemere do 20 žiakov. Vyučovali sa v nej iba základy čítania, písania a rátania. V roku 1828 bolo v obci 98 domov  686 obyvateľov, v roku 1842 vzrástol počet obyvateľov na 704.

Rok 1865 v obci bol obdobím začiatku písania farskej kroniky „Historia Domus“. Od roku 1876 sa začal viesť aj súpis duší. Tieto písomnosti obsahovali údaje o domoch, menách hláv rodín a počte rodinných príslušníkov a vierovyznaniach. Ako ojedinelá obec sme mali obvodný notársky úrad, ktorý vznikol v roku 1874. Jeho územná pôsobnosť sa vzťahovala na samotné Bystričany s osadami Chalmová a Vieska aj na okolité obce. Prvá dobrovoľnícka organizácia vznikla v obci v roku 1885. Bol to dobrovoľný hasičský zbor, jeho poslaním bola hlavne pomoc pri požiaroch, vzhľadom na značnú zalesnenosť katastra.

V roku 1896 začal veľkostatkár Edmund Vépy Vogronič budovať lesnú úzkorozchodnú železnicu - štriečku. Viedla zo železničnej stanice Chalmová do lesov Vtáčnika. V roku 1905 bola vybudovaná ďalšia časť tejto úzkokoľajky s odbočkami Prieloh, Sitárka, Sokolec a Uhlište. Zabezpečovala odvoz kameňa  a dreva z doliny Ráztoky.

V minulosti stál v čele obcí richtár a notár. Podľa dostupných dokumentov bol prvým notárom v našej obci Rudolf Vitko (od r. 1900) a richtárom Jozef Kollár (od r. 1901).

Zo zápiskov bývalého všestranného občana Bystričian Jána Plachého je zrejmé, že naši ľudia videli ísť prvé auto cez Bystričany v roku 1905. Na studni v blízkosti dnešnej pošty naberalo vodu do chladiča.

V roku 1910 sa v obci začala stavať prvá fabrika na výrobu stoličiek známej značky Thonet. Išlo o pobočku fabriky vo Veľkých Uherciach. Ukázalo sa, že miesto pre fabriku bolo staticky nevyhovujúce, takže fabrika nebola spustená do prevádzky.

V roku 1914 vypukla 1. svetová vojna. Nebola len vojnou medzi armádami, ale do bojov povolali aj našich otcov, bratov, súrodencov.  Ženy a deti prevzali na seba povinnosti na gazdovstvách. Muži na frontových bojiskách bránili záujmy cisára. Po štyroch rokoch ťažkých bojov boli aj v Bystričanoch veľké straty, hlavne na životoch občanov a tiež na majetku ľudí. Povojnové obdobie bolo charakteristické nedostatkom základných potravín a zúfalou nezamestnanosťou. Ale po roku 1918 v obci Bystričany prudko vzrástol počet obyvateľov nad 1236. Dnešná Chalmová a Vieska boli do roku 1924 samostatnými obcami s vlastným pečatidlom, obecnou správou a vyspelou kancelárskou činnosťou. K obci Bystričany boli pričlenené až v roku 1924.

Od začiatku februára do polovice marca 1929 obyvatelia obce zažili mimoriadne tuhú zima, tzv. storočnú. Teplota poklesla na mínus 34 stupňov Celzia. Pamätníci - žiaci spomínali, že zamŕzal aj školský atrament.

Časom sa v Bystričanoch prejavil rozmach družstevníctva, čo vyústilo v roku 1929 do založenia Úverného družstva a pozitívom pre rozvoj obce bolo tiež zavedenie elektriny v roku 1933.

Do života obyvateľov citeľne zasiahol obrovský požiar 6. novembra 1934. Fúkal silný vietor. Zhorelo 28 obytných domov, 76 rôznych hospodárskych objektov, krytých prevažne slamou. Vznikol v čase obeda a zapríčinili ho z neopatrnosti deti.

V archívnych materiáloch obce je z roku 1936 záznam aj o existencii knižnice, kedy mala 301 zväzkov.

28. septembra 1936 prechádzal cez Bystričany smerom do Prievidze prezident ČSR Eduard Beneš. Hasiči a žiaci vytvorili po oboch stranách cesty špalier od začiatku až po koniec obce, a tak vítali prezidenta.
Počiatky spotrebného družstevníctva sa spájajú so vznikom potravného družstva, ktoré vzniklo v obci v roku 1938 a viedol ho Štefan Zeleník. Riešilo  najmä zásobovanie obyvateľov potravinami.

V rokoch 1925 – 1943 trpkým údelom obyvateľov Prievidzského okresu, okrem chudoby, boli tiež choroby a to prevažne infekčné. Medzi najrozšírenejšie patril trachóm – zrnitý zápal spojiviek. Bystričanci si túto chorobu doniesli po návrate zo sezónnych prác. V Oslanoch vznikla ústredná trachómová stanica, ktorá vysielala do okolitých obcí trachómové sestry. Jedna z nich mala za úlohu podávať hlásenia aj o stave chorých obyvateľov Bystričian.
Bývalá radová potočná dedina, kedysi nazývaná Bystriche, sa postupom rokov menila na nepoznanie. Menili sa aj ľudia, ich myslenie a spôsob života. Len zopár starých dedinských líp – pri kostole, pri kríži, v dolnej časti obce aj v poli na Pustom zostarlo, ale v čase kvitnutia voňajú aj dnes rovnako, ako pred stovkami rokov. Ani sila znečisteného ovzdušia nepokorila doposiaľ stále voľne rastúci repík, harmanček, či materinu dúšku.

Obecná heraldika

Pri zostavovaní súčasného erbu obce Bystričany boli použité znaky najstaršieho pečatidla, a to pečatidla bývalej samostatnej obce Vieska. Podľa doteraz známych dokladov s pečatidlami kedysi samostatných obcí, je najstarší odtlačok na písomnostiach z Viesky z rokov 1776 až 1858. V strede pečatného poľa je vyrytý renesančný štít, ktorý vznik pečatidla kladie už do 16. storočia. V štíte sú medzi malým lemešom a čerieslom tri mohutné klasy. Tie sú symbolom poľnohospodárstva, ktoré v minulosti tvorilo základ obživy obyvateľstva.

Erb obce Bystričany v súčasnosti tvoria tri veľké zlaté klasy umiestnené v zelenom štíte. Po bokoch ich lemujú strieborné radlice – lemeš a čerieslo. Sú znázornené hrotmi nahor a ostrím dovnútra.
Vlajka  obce Bystričany je tvorená siedmymi vodorovnými pruhmi. Striedajú sa v nej tri farby v poradí: zelená, žltá, biela, žltá, biela, žltá, zelená. Vlajka je ukončená tromi cípmi. Farebnosť vlajky  zodpovedá všetkým farbám použitým v obecnom erbe.

Tieto obecné symboly Bystričian - erb, vlajku a pečať - obec používa od roku 1995. Výtvarno - grafické stvárnenie podľa odborných podkladov Prof. PhDr. Jozefa Nováka, DrSc., navrhli a po schválení pripravili akademickí maliari Emília a Ladislav Čisárikovci.  Symboly obce sú evidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou HR 37/B-39/95.

Zdroj: Monografia obce Bystričany, Bystričany - Dianie v obci od prvopočiatkov